Uznávanie odbornej praxe fyzioterapeutov
Na základe ustanovenia §49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého komora zastupuje svojich členov v spoločných otázkach týkajúcich sa výkonu povolania; v spojení s ustanovením §49 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je zastupovanie členov v spoločných otázkach týkajúcich sa výkonu povolania činnosťou komory vo verejnom záujme, vydáva
Slovenská komora fyzioterapeutov
Stanovisko k uznávaniu odbornej praxe fyzioterapeutov
Stanovisko je určené :
Fyzioterapeutom vykonávajúcim zdravotnícke povolanie
Zamestnávateľom – poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
A. Slovenská komora fyzioterapeutov prijala v roku 2023 podnety od fyzioterapeutov, ktorí aktuálne pracujú v zariadení zdravotnej starostlivosti a preukazujú svoju odbornú prax súčasnému zamestnávateľovi potvrdením od predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorý bol poskytovateľom sociálnej služby/prevádzkoval zariadenie sociálnej služby. Stanovisko sa vzťahuje na prípady, v ktorých fyzioterapeut v minulosti t.j. pred rokom 2023 počas pracovného pomeru u poskytovateľa sociálnej služby alebo zariadení sociálnej kurately (predtým aj detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti):- vykonával zdravotnícke povolanie v rozsahu nadobudnutej odbornej spôsobilosti. V súčasnosti zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje zdravotnícke zariadenie, odmieta/odmietol v takto opísanom prípade uznať roky odbornej praxe za obdobie pracovného pomeru u poskytovateľa sociálnej služby alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
V zmysle ustanovenia § 80b ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sa základná zložka mzdy fyzioterapeuta navyšuje za každý odpracovaný rok výkonu zdravotníckeho povolania v zdravotníckom zariadení, ktorý je súhrnom dvanástich mesiacov o 0,01-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Základnú zložku mzdy zdravotníckeho pracovníka uvedeného v § 80a až 80aw možno navýšiť najviac za tridsať odpracovaných rokov.
V zmysle ustanovenia § 80b ods. 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, Počet odpracovaných rokov podľa odsekov 5 až 9 je zdravotnícky pracovník povinný preukázať písomným dokladom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má zdravotnícky pracovník uzatvorený pracovný pomer; to neplatí, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým má zdravotnícky pracovník uzatvorený pracovný pomer, informáciou o počte odpracovaných rokov disponuje. Zdravotnícky pracovník dokladom preukazujúcim počet odpracovaných rokov preukazuje najmä skutočnosť, že vykonával zdravotnícke povolanie v rozsahu získaného vzdelania a počet odpracovaných rokov výkonu zdravotníckeho povolania.
V zmysle ustanovenia § 119a ods. 1 a odsek 4 Zákonníka práce, mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
Slovenská komora fyzioterapeutov odporúča – pri počítaní/zohľadňovaní rokov praxe – skúmať každý prípad jednotlivo, no na základe rovnakých východísk. V prvom rade ide o znenie ustanovenie § 119a odsek 1 až 4 Zákonníka práce, ktoré zakazuje diskrimináciu a výslovne ukladá zamestnávateľom za rovnakú prácu poskytovať rovnakú mzdu. Mzdové podmienky musí zamestnávateľ dohodnúť bez akejkoľvek diskriminácie, vrátane dohodnutia plnení vyplácaných v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov (t.j. podľa § 80b zákona č. 578/2004 z.z. v znení neskorších predpisov). Znenie § 80b zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, je potom potrebné aplikovať v súvislostiach, v ktorých bola novela zákona prijatá. Ide o nástroj – zohľadnenie rokov odbornej praxe – slúžiaci na stabilizáciu personálneho obsadenia zdravotníckych zariadení. Pri aplikácii ustanovenia § 80b zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, treba starostlivo posúdiť obsahovú časť potvrdenia o počte odpracovaných rokov praxe t.j. že fyzioterapeut preukazuje výkon zdravotníckeho povolania v rozsahu jeho odbornej spôsobilosti. Na tejto báze je diskriminačná taká aplikácia vyššie uvedených ustanovení zákona č. 578/2004 Z.z., ktorá výkon zdravotníckeho povolania rozlišuje podľa, či bolo vykonávané v zdravotníckom zariadení alebo v zariadení sociálnej služby. Slovenská komora fyzioterapeutov nepokladá za správny výklad zamestnávateľa, podľa ktorého musia byť kumulatívne splnenené tri podmienky pre zohľadnenie rokov odbornej praxe podľa ustanovenia § 80b zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a to :- Výkon zdravotníckeho povolania v pracovnom pomere,- Odborná spôsobilosť na výkon povolania a- Výkon zdravotníckeho povolania v zdravotníckom zariadení. Postup zamestnávateľa, ktorý fyzioterapeutovi neuzná roky praxe iba z dôvodu, že zdravotnícke povolanie (fyzioterapeuta) bolo v minulosti vykonávané v zariadení sociálnej služby, nemožno hodnotiť ako správny a zákonný. Zamestnávateľ by sa musel vyrovnať so znením ustanovenia § 80b ods. 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré síce zdravotníckemu pracovníkovi určuje povinnosť potvrdením preukázať výkon zdravotníckeho povolania, v žiadnom prípade však neurčuje povinnosť preukázať, že zdravotnícky pracovník pracoval u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení. V týchto súvislostiach je nevyhnutné zohľadňovať znenie ustanovenia § 84 ods. 22 Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, ktoré priamo odkazuje na podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, a uvádza, že zdravotnícky zamestnanec v zariadení (sociálnych služieb) musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu. Podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania sú tak identické pre zdravotnícke zariadenia a aj pre zariadenie sociálnej služby. Osobitne treba uviesť, že ak je v zariadení sociálnej služby poskytovaná stimulácia komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím, odborná spôsobilosť na výkon povolania fyzioterapeut (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore fyzioterapia) sa v zákone vyžaduje osobitne (ustanovenie § 84 ods. 20 Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov) t.j. podmienky sú stanovené ešte prísnejšie ako v zdravotníckom zariadení. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 a ods. 8 v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej staroslivosti v znení neskorších predpisov, je jednou z foriem zdravotnej starostlivosti ošetrovateľská staroslivosť v zariadení sociálnych služieb. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 10 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej staroslivosti v znení neskorších predpisov, Ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb osobám, ktorým sa poskytujú sociálne služby v týchto zariadeniach, poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately osobám, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. V zmysle ustanovenia § 93 ods. 6 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, Odborné metódy fyzioterapie na podporu zmierňovania alebo odstraňovania dôsledkov zdravotného stavu dieťaťa, pre ktoré sú vykonávané v centre opatrenia pobytovou formou, môže vykonávať len fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu s centrom, ktoré vykonáva opatrenia pre dieťa pobytovou formou. Z toho vyplýva, zamestnanec zariadenia sociálnej služby/ zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nielen spĺňa podmienky na výkon zdravotníckeho povolania ale navyše ide o zdravotnú starostlivosť vo forme „Ošetrovateľská starostlivosť v zariadení sociálnej služby“. Táto forma zdravotnej starostlivosti môže byť poskytovaná zdravotníckym pracovníkom t.j. aj fyzioterapeutom. Zákon túto formu zdravotnej starostlivosti považuje za rovnocennú so všetkými ďalšími formami uvedenými v ustanovení § 7 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je odborná spôsobilosť na výkon povolania fyzioterapeut osobitným zákonom určená ako podmienka pre poskytovanie fyzioterapie dieťaťu. Túto skutočnosť nemožno na úkor zdravotníckeho pracovníka pri uznávaní výkonu zdravotníckej praxe v súčasnosti ignorovať. Pre úplnosť treba uviesť, že zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (§ 80b ods. 8 a 9), ako obdobie výkonu povolania umožňuje zamestnávateľovi uznať aj materskú dovolenku, rodičovskú dovolenku a základnú vojenskú službu t.j. obdobie, počas ktorého odborná prax vykonávaná nebola vôbec. Ani materská/rodičovská dovolenka a ani základná vojenská služba sa – pochopiteľne – nevykonávajú v zdravotníckom zariadení. Pre zohľadnenie započítania materskej/rodičovskej dovolenky v rozsahu až šesť rokov stačí, ak zdravotnícky pracovník pred nástupom na takú dovolenku vykonával povolanie v zdravotníckom zariadení. Vojenská základná služba na započítanie nemá určenú žiadnu podmienku. Podporným argument pre započítanie výkonu zdravotníckeho povolania na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení t.j. napríklad v zariadení sociálnej služby je, že ak pre započítanie/uznanie odbornej praxe nie je podstatný faktický výkon odbornej praxe, potom – pri splnení zákonných podmienok na výkon povolania – je zákonné a správne zohľadniť výkon zdravotníckeho povolania aj zariadení sociálnej služby. Iným postupom by sme sa mohli dostať do situácie, že fyzioterapeut na základnej vojenskej službe má zohľadnené dva roky praxe a ten istý fyzioterapeut v špecializovanom zariadení, denne vykonávajúci povolanie, prax zohľadnenú nemá. Rovnako fyzioterapeutka, ktorá na materskú dovolenku odchádza zo zdravotníckeho zariadenia, bude mať zohľadnených šesť rokov praxe, počas ktorých bola na materskej dovolenke, ale ak po skončení materskej dovolenky nastúpi do špecializovaného zariadenia na pozíciu zdravotníckej pracovníčky, fyzioterapeutky, v zariadení sociálnej služby – nebude mať skutočný výkon povolania zohľadnený. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je možné – bez diskriminácie zamestnanca – na jednej strane zákonom určiť zhodné podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania v zariadení sociálnej služby a v zdravotníckom zariadení a súčasne tvrdiť, že výkon povolania v zariadení sociálnej služby nie je rovnocenný s výkonom povolania v zdravotníckom zariadení. Z týchto dôvodov výklad (zamestnávateľov), ktorý sa opiera o splnenie kumulatívnych podmienok nie je udržateľný a navyše priamo odporuje výslovnému zneniu ustanovení § 80b ods. 5, ods. 8, ods. 9 a ods. 10. Zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. B. Osobitne je potrebné zaoberať sa aj možnosťou, že v minulosti vykonával zdravotnícky pracovník povolanie na inom mieste ako je zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnej služby. Zo znenia ustanovenia § 80b odsek 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, vyplýva, že zdravotnícky pracovník dokladom preukazujúcim počet odpracovaných rokov preukazuje najmä skutočnosť, že vykonával zdravotnícke povolanie v rozsahu získaného vzdelania a počet odpracovaných rokov výkonu zdravotníckeho povolania. V praxi bežne pôsobia zdravotnícki pracovníci, ktorí absolvovali v napríklad roku 1976 (a skôr). Systém poskytovania zdravotnej starostlivosti bol podstatne inak upravený ako je to v súčasnosti. Prax nám prinesie množstvo možností vyplývajúcich zo zmeny označenia zdravotníckych povolaní, zo zmeny zdravotnej starostlivosti a vôbec existencie zdravotníckych zariadení ako ich poznáme podľa súčasnej úpravy. Mnoho zdravotníckych pracovníkov vykonávalo činnosti, ktoré sa vďaka prechodným ustanoveniam právnych noriem považujú za odbornú spôsobilosť. Práve z týchto dôvodov považujeme za správne, vyhodnocovať jednotlivé potvrdenia podľa znenia zákona t.j. či išlo o výkon zdravotníckeho povolania, podľa účelu, ktorý má uznanie praxe priniesť a najmä kvôli dodržaniu princípu rovnakého prístupu t.j. dodržať spravodlivosť a predísť diskriminácii. Zákonný postup by mal zohľadňoval výkon zdravotníckeho povolania t.j. posudzovať pracovné činnosti, ktoré zdravotnícky pracovník v minulosti vykonával a nie miesto, na ktorom bolo vykonávané. Znenie ustanovenia odseku 10 umožňuje ako výkon zdravotníckeho povolania uznať aj zdravotnícke povolanie vykonávané napríklad na základe licencie na výkon samostatnej praxe. Konkrétne prípady môžu priniesť situácie, ktoré toto Stanovisko nepredpokladá, ale v ktorých zdravotnícky pracovník vykonával zdravotnícke povolanie v rozsahu získaného vzdelania v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorý neposkytovala zdravotnú starostlivosť alebo išlo o výkon zdravotníckeho povolania nie v pracovnom pomere. C. Na záver je potrebné konštatovať, že Slovenská komora fyzioterapeutov nezľahčuje postavenie zamestnávateľov, ktorí musia vyhodnocovať finančné zdroje, z ktorých sa budú platiť mzdové nároky zamestnancov. Rovnako však nemožno opomínať, že rok prax je pre povolanie fyzioterapeuta ohodnotený sumou 12,11-Eur (ak sa základná zložka priznáva v roku 2023). To znamená, že maximálne zvýšenie je 12,11-Eur za každý rok praxe, čo z pohľadu výkonu povolania predstavuje skutočne iba symbolické ohodnotenie. Navyše fyzioterapeuti, ktorí vykonávajú povolania viac ako 30 rokov, nie sú za dobu presahujúcu 30 rokov ohodnotení vôbec. Ide o ľudí, ktorí sú v súčasnej kríze zdravotníctva oporou a je dehonestujúce, že roky praxe nad 30 rokov si spoločnosť takto formulovanou zákonnou úpravou nevšíma. Fyzioterapeuti považujú za nespravodlivé, aby odborná prax bola ocenená (navyše symbolicky) podľa diskriminačného kritéria t.j. miesta, na ktorom bolo zdravotnícke povolanie v rozsahu získaného vzdelania vykonávané. Slovenská komora fyzioterapeutov pripomína, že ustanovenia zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, jednoznačne uvádzajú, že ide o minimálnu výšku základnej zložky mzdy, nie o najvyššiu možnú výšku. Žiaľ je bežnou praxou zamestnávateľov, že túto dôležitú skutočnosť na úkor zamestnancov opomínajú. Posilňovanie nespokojnosti s mzdovým ohodnotením aj v podobe diskriminačného prístupu pri uznaní rokov odbornej praxe, môže mať väčší negatívny dopad než sú vyššie náklady zamestnávateľa na mzdy.
V Bratislave, 09. februára 2023
Slovenská komora fyzioterapeutov