Posturálna neistota sa týka každého na tejto planéte. Je na to jeden konkrétny argument, ktorý nemožno vyvrátiť. Postura je totiž zaujatie polohy ľudského tela v priestore voči gravitačnej sile a iným na telo pôsobiacim silám. Pre zjednodušenie to môžeme nazvať držanie tela. Avšak tento výraz evokuje niečo neprirodzené, akoby sme narúšali prirodzenú funkciu tela. O tejto téme sme sa rozprávali s fyzioterapeutom špecialistom PhDr. Robertom Baumannom.
Ako funguje naše telo?
Naše telo a celý systém je druhovo geneticky naprogramovaný tak, že bude čeliť gravitácii vo vertikálnej polohe. Aby dokázalo vzdorovať týmto silám a zároveň ich využiť vo svoj prospech, musí byť schopné vytvárať antigravitačný vektor síl.
Nato musia byť podľa môjho názoru splnené nasledovné podmienky:
- Kraniálna (hore uložené) poloha kostí, napríklad lopatky
- Anatomický tvar kostí (páky, oblúky, roviny)
- Priečne štruktúry v tele (kostné aj mäkké tkanivo) napríklad bránica, panvové dno
- Centrácia kĺbov – rovnomerné tlakové rozloženie síl v kĺbe
- Rotačné komponenty v kĺboch (Fibonacciho postupnosť, nekonečné osmičky, špirály, rotácie v 3 rovinách)
- Vyzretie CNS pre synergiu antagonistov (spolupráca oponentov, suprakmeňová úroveň riadenia)
- Kvalita mäkkých tkanív, ktorá je geneticky podmienená
- Schopnosť vytvorenia vektorových síl z mäkkých tkanív (tenzegrit, stan)
- Gravitačná sila
- Reakčná sila podložky
- Telové trubice na usmernenie toku sily v priestore
Čím menej podmienok je splnených, tým väčšia je posturálna neistota.
Prečo je postura dôležitá
Ovplyvňuje celý makro pohyb a jeho kvalitu. Jednoducho v gravitačnom poli musíte najskôr zaujať a zaistiť polohu tela, až potom ste schopní urobiť pohyb. Kvalita zaujatej polohy ovplyvňuje kvalitu vykonaného pohybu. Čím je kvalita pohybu nižšia, tým skôr spôsobí únavu materiálu a zmeny na ňom.
Príklad: Skúste si umývať zuby, keď stojíte na labilnom tenkom lane. Uvidíte, že aj taká stereotypná činnosť ako umývanie zubov bude zrazu náročná. Je možné, že vás čoskoro bude bolieť rameno. Preto ako sa hovorí: “Vedieť sa postaviť k práci.” Ovplyvní to celkový priebeh a tým aj výsledok práce.
Všetko so všetkým súvisí
PhDr. Robert Baumann hovorí: “Preto nás, v našom fyzioterapeutickom centre, u pacientov nezaujíma len pohyb ale hlavne pre-motorická činnosť, čiže to, čo predchádza pohybu. Môžeme to prirovnať k situácii, prečo chodíme s autami na geometriu. Čím horšia je geometria, tým skôr nastane únava materiálu auta. U človeka sa to prejaví ako rôzne diskomforty a bolesti primárne v pohybovom systéme (chrbtica, klby, svaly, väzy, fascie atď.).
Nastať môže aj porucha funkcie iných systémov ľudského tela, ako napríklad plytké dýchanie, bolesti hlavy, horšie videnie, kardiovaskulárne problémy, negatívny vplyv na vegetatívny nervový systém, ťažkosti s trávením, vylučovaním, urogenitálne problémy, komplikácie v gravidite a pri pôrode, celková únava, podráždenosť, psychická nepohoda, stres.
Najskôr je to porucha funkcie, ktorá neskôr so sebou prinesie aj organické zmeny na štruktúre (artrózy a deformity kĺbov, prasknutie platničky, kostné výrastky, únavové zlomeniny, čiastočné alebo úplne poškodenie väzov, svalov). Tie potom môžeme vidieť na RTG, CT, MRI.”
Príklad: Vodný mlyn a vodopád. Vodný mlyn predstavuje človeka a vodopád gravitačnú silu. Za ideálnych podmienok vodný mlyn využíva gravitáciu vo svoj prospech. Ak sa po zemetrasení vodný mlyn vychýli, sila vodopádu sa zmení z podpornej na záťažovú. To spôsobí stres z posturálnej neistoty. Správca mlynu ho musí dočasne zabezpečiť, aby nedošlo k fatálnemu poškodeniu (kompenzácia organizmu a zvýšene napätie mäkkých tkanív). To vedie k poruche funkcie – mlyn sa nebude dobre otáčať. Ale ak sa vodný mlyn nedostane do pôvodnej polohy, sily pôsobia na štruktúru deformatívne a mlyn bude potrebovať vymeniť poškodené súčiastky.
Aby nebolo neskoro
Držanie tela nie je našou vedomou zodpovednosťou. Vedomie je asi 10% z mysle. Naše vedomie je kreatívne. Idete sa napiť, ale o tom, AKO sa idete napiť, už nemusíte rozmýšlať. Pri ktorej fáze kroku sa vám otočí 4. hrudný stavec voči piatemu. Od tohto sme našťastie odbremenení, aby sme sa mohli sústrediť na cieľ záujmu. A tým je v tomto prípade pohár s vodou.
Takisto cestou k vode môžete mať hlavu s trupom naklonenú doľava. Vaše telo aj systém vám to umožní. Váš systém by vám dal pocitítiť, že vám je príjemnejšie, keď ste napriamení. Ale keby vám na tom veľmi záležalo, vedeli by ste zaťať zuby a váš systém by sa prispôsobil. Vy by ste si na novú situáciu zvykli, a po čase by vám prišla normálna. Systém by sa adaptoval na nové podmienky. Pre vaše telo situácia ostáva neideálna, náročná a deštrukčná. I napriek tomu by ste sa do tej situácie vracali, keďže sa v nej cítite normálne. Norma však neznamená ideál, ale väčšinovosť. Tak ako sa človek so skoliózou cíti normálne, ale podvedomie musí reagovať na sily naň pôsobiace, ako správca mlynu a urobí v tele kompenzačné zmeny. A začne zmenami v napätí v mäkkých tkanivách.
Najčastejšie problémy pacientov
Mnoho pacientov prichádza kvôli diskomfortu. Môže to byť bolesť, alebo rôzne formy diskomfortu, ako často napríklad napätie v tele. Napätie mäkkých tkanív nie je rozhodnutie priamo tkanív, ale je to rozhodnutie našej CNS (centrálny nervový systém), ktorý prijíma rôzne informácie z vonkajšieho (gravitácia, reakčná sila podložky, povrch terénu, Coriolisova sila, zrak, sluch, kožné receptory) a vnútorného (z kostí, kĺbov, väzov, svalov, šliach, fascii, vnútorných orgánov) prostredia, a na základe všetkých týchto informácii CNS urobí rozhodnutia, najlepšie možné pre Váš systém v danom okamihu.
Centrálny nervový systém je náš najlepší sluha. Nikdy nám nechce ublížiť. Jeho primárna úloha je zaistiť naše prežitie.
Fyzioterapeut špecialista ďalej hovorí, že aj obyčajné zvýšenie svalového napätia je ochranná reakcia CNS. Keď máte zlomenú ruku, tak vám dajú dlahu, ktorá bude nepohodlná, ale má svoj dôvod, prečo tam musí byť. Riešenie by nemalo byť len rozbitie dlahy, ale najskôr pomôcť hojeniu zlomeniny, aby dlaha už nebola potrebná. Je dobré najskôr pochopiť dôvody zvýšenia napätia tkanív, aby sme sa s našim organizmom nebili a nestrihali si záchranné laná. Skôr je to o tom, aby sme mu pomohli vyriešiť situáciu, na ktorú takto ochranne reaguje.
Vedomá aj podvedomá práca
Pri terapii sa pracuje nielen s vedomím, ale aj podvedomím. Tu nejde o poruchu štruktúry (svaly, kosti), ale o poruchu riadenia CNS.
Príklad: Keby boli pacienti talentovanými vodičmi auta, ale dostali by sa do situácie, že sa ocitli v hmle, pokazili by sa im svetlá, zašpinilo predné sklo, napriek tomu že by ostali talentovanými šoférmi, ich kvalita riadenia by sa znížila. Pri menšej kvalite riadenia hrozí väčšie riziko dezorientácie alebo úrazu. Z toho nám vyplýva, že nemusíme učiť talentovaného šoféra ako riadiť auto, ale pomôcť mu získať viacej a presnejších informácii, a tým zlepšíme celkovú jazdu. V tomto duchu vedieme u nás terapiu.
Prevencia pred posturálnou neistotou
Ak sa vrátime k mýšlienke, že držanie tela nie je našou vedomou zodpovednosťou, potom budú rady smerovať k tomu, čomu sa máme vyvarovať.
Tu je zopár z nich:
- Nesnažiť sa vystierať. Každý z nás pozná inštrukcie: ramená s lopatkami dozadu, dole a k sebe, stiahnuť brucho, podsadiť panvu, bradu zasunúť a hlavu ťahať do výšky. Ako sa v tom cítite? Pre väčšinu ľudí je to náročné a veľmi rýchlo sa v tom unavia. Telo má držať nás, nie my telo. Je dobré nechať telo, nech nám slúži. Tieto inštrukcie dávajú pravidelne rodičia, učitelia, tréneri, ale aj zdravotníci už deťom. Deťom to často rodičia dávajú aj za vinu, že nechodia vystreto, že sa hrbia. Pritom keby systém ich detí vedel byť vystretý, tak by boli vystreté, a tým že máme od nich očakávanie, ktorému oni nerozumejú, dostávame ich pod veľký tlak. Netvrdíme, že keď sa dieťa hrbí, že je to to ideálne, ale keď sa snaží vedome vystrieť si výrazne škodí. Pre zlepšenie tejto zručnosti musíme pracovať hlavne s podvedomím človeka.
- Naťahovanie svalov. Podľa môjho názoru sú strečingy škodlivé, traumatické a znásilňujú náš organizmus. Zjednodušene si predstavme kĺb ako pánty dverí, ktoré za normálnych okolností umožňujú otvorenie dverí v plnom rozsahu. Keď nastane situácia vzpriečenia pántov, tak na túto situáciu musí reagovať správca, ktorý keď nevie pánty nahodiť naspäť, tak aspoň urobí opatrenia na obmedzenie rozsahu otvárania na nevyhnutnosť, aby oddialil úplné poškodenie, ulomenie pántov. V tomto príbehu je správcom náš CNS a prvé ochranné opatrenia na obmedzenie pohyblivosti je zvýšenie napätie svaloch a mäkkých tkanivách.
Ak naťahujeme svaly, aby sme prinavrátili mechanický rozsah kĺbu, bez rešpektovania jeho stavu, náš organizmus sa proti tomuto bude brániť. Preto pri strečingu cítime nepríjemný ťah ako varovanie. Čiže podľa môjho názoru keď napravíme pánty, tak správca automaticky povolí znova celý rozsah, lebo to vyhodnotí za bezpečné. Málo počúvame náš inštinkt . Ja sa riadim všeobecným pravidlom, že keď je niečo nám prospešné musí nám to byť príjemne pri aj po činnosti či aktivite. Ak mi niekto povie, že potom sa cíti dobre je to podľa mňa zlý signál. - Vnímanie tela a menej pozornosti na výkon. Od malička sme učení, že keď nevládzeme tak sme leniví, a máme ešte pridať, aby sme naše telo zocelili. Tvrdili nám, že keď sa hýbeme, musí to byť úmorné, a čím je to ťažšie, tým nám viacej rastú svaly. Namiesto toho, aby sme vnímali pohyb, tak trénujeme svaly, a sme radi, keď bolia či pália. Žiaľ, nie sme vedení ku upokojeniu a prepojeniu našej mysle s telom v prítomnosti. Srdce či náš dych majú dva póly (nádych/výdych). Ak budeme trénovať iba nádych, časom zabudneme, že výdych existuje. Ale bez kvalitného výdychu nikdy nebude kvalitný nádych.