Prihlásenie

Blog

Bolesť kĺbov: Kedy je čas vyhľadať lekára?

Bolesť kĺbov patrí medzi najčastejšie ťažkosti pohybového aparátu, s ktorými sa stretávajú fyzioterapeuti vo svojej každodennej praxi. Hoci ide neraz o funkčné alebo dočasné ťažkosti, existujú situácie, keď bolesť signalizuje závažnejší zdravotný problém, ktorý si vyžaduje lekársku diagnostiku a zásah.

Tento článok prináša prehľad varovných signálov, ktoré by mali fyzioterapeuti rozoznať, ako aj odporúčania, kedy je potrebné odporučiť klienta k lekárovi na ďalšie vyšetrenie.

Typy bolesti kĺbov a ich charakteristika

Rozlíšenie medzi mechanickou, zápalovou a neuropatickou bolesťou je kľúčové pre správnu diferenciálnu diagnostiku.

1. Mechanická bolesť

Typická pre osteoartrózu, preťaženie alebo posttraumatické stavy.

  • Zhoršuje sa pri pohybe alebo zaťažení.
  • Ustupuje v pokoji.
  • Niekedy je prítomná ranná stuhnutosť kratšia než 30 minút.

2. Zápalová bolesť

Súvisí s autoimunitnými ochoreniami (napr. reumatoidná artritída, psoriatická artritída).

  • Výrazná ranná stuhnutosť (>60 min).
  • Zlepšuje sa rozcvičením.
  • Často sprevádzaná opuchom, teplom a začervenaním.
  • Môže sa objaviť aj nočná bolesť.

3. Neuropatická bolesť

Sprevádzaná pálením, brnením, zmenami citlivosti.

  • Môže imitovať kĺbovú bolesť, najmä pri koreňových syndrómoch.
  • Často sa šíri z chrbtice do končatiny.

Varovné signály, pri ktorých treba zbystriť pozornosť

Fyzioterapeut nie je diagnostik, ale je často prvou odbornou osobou, ktorá s pacientom pracuje dlhodobejšie. Preto je dôležité vedieť identifikovať červené vlajky.

Kedy je vhodné odporučiť pacienta k lekárovi:

  • Rýchlo sa zhoršujúca bolesť alebo opuch kĺbu bez zjavného dôvodu.
  • Bolestivosť viacerých kĺbov súčasne, najmä symetricky (ruky, kolená).
  • Výrazná ranná stuhnutosť trvajúca viac než hodinu.
  • Nočné bolesti, ktoré budia pacienta zo spánku.
  • Zvýšená telesná teplota, malátnosť alebo nechutenstvo sprevádzajúce bolesť.
  • Prítomnosť začervenania, opuchu a tepla v okolí kĺbu.
  • Anamnéza reumatických ochorení v rodine.
  • Znížená citlivosť alebo motorické oslabenie v končatine.
  • Bolesť pretrvávajúca viac ako 6 týždňov napriek fyzioterapeutickej liečbe.

Najčastejšie diagnózy, ktoré sa môžu skrývať za bolesťou kĺbov

Diagnóza Typické príznaky Poznámka pre fyzioterapeutov
Reumatoidná artritída Symetrické postihnutie MCP, PIP kĺbov, zápästí Včasná diagnostika je kľúčová.
Osteoartróza Mechanická bolesť, deformity, obmedzený pohyb Pozor na sekundárne preťaženie iných kĺbov.
Dna (uratická artritída) Náhla, silná bolesť, najmä palec nohy Typické záchvaty, súvislosť so stravou.
Septická artritída Veľmi bolestivý, teplý a opuchnutý kĺb, horúčka Akútny stav – nutná urgentná intervencia.
Psoriatická artritída Asymetrické postihnutie, daktylitída Anamnéza psoriázy pomáha v diferenciácii.
Spondyloartritídy Bolesti krížov a SI kĺbov, zlepšenie po pohybe Časté u mladších pacientov.

Praktický rámec pre fyzioterapeuta: Ako postupovať?

1. Dôkladná anamnéza a rozhovor

Pýtajte sa nielen na lokalizáciu bolesti, ale aj na jej časový vývoj, denný rytmus, sprievodné príznaky, rodinnú anamnézu, prekonané infekcie či úrazy.

2. Screeningové otázky

Použite rýchle skríningové otázky na identifikáciu zápalového charakteru bolesti.

  • Zhoršuje sa bolesť v pokoji?
  • Pomáha rozcvičenie?
  • Vyskytujú sa ranné opuchy a stuhnutosť?
  • Je bolesť sprevádzaná inými systémovými príznakmi?

3. Komunikácia a edukácia pacienta

Pacientom je často potrebné vysvetliť, že nie všetky bolesti sú „na cvičenie“. Včasná návšteva lekára môže predísť poškodeniu kĺbov.

4. Spolupráca s lekármi

Vybudujte sieť spolupracujúcich reumatológov, ortopédov či neurológov, ku ktorým môžete klienta odoslať s dôverou.

Dôležitosť správneho časovania intervencie

Nie je nič horšie ako premeškať okno, v ktorom mohla včasná diagnóza a liečba zachrániť kĺb pred degeneráciou. Naopak, ak fyzioterapia začne po stabilizácii stavu, môže zohrávať zásadnú rolu v prevencii recidív a obnove funkcie.

Fyzioterapia po lekárskej diagnóze

Po stanovení diagnózy môžeme cielene aplikovať:

  • Špecifické cvičenia zohľadňujúce stav kĺbu (napr. aktivácia hlbokého stabilizačného systému).
  • Mobilizačné techniky v období remisie.
  • Režimové opatrenia: podpora správnej záťaže, ergonómie.
  • Edukáciu o samošetrení: chlad, polohovanie, pacing.
  • Psychosociálnu podporu: pri chronickej bolesti, úzkosti či depresii.

Kedy „iba bolesť“ znamená viac?

Ak je bolesť kĺbu neprimeraná, atypická, sprevádzaná systémovými príznakmi alebo nereaguje na konzervatívnu terapiu, je povinnosťou každého fyzioterapeuta zvážiť ďalšiu diagnostiku.

Fyzioterapeut je často prvý detektor závažných ochorení pohybového aparátu.