Prihlásenie

Blog

McKenzieho metóda ako účinný nástroj fyzioterapie

žena držiaca muža na chrbte

Ak sa vám objaví výrazná bolesť, ktorá sa šíri do dolnej alebo hornej končatiny, mali by ste spozornieť. Ak bolesť sprevádza aj mravenčenie alebo celková slabosť v končatinách, neváhajte a navštívte fyzioterapeuta. Po diagnostike vám môže pomôcť špeciálna McKenzieho metóda, o ktorej sa podrobne dočítate v rozhovore s PhDr. Michaelou Kotrbancovou, predsedkyňou McKenzie Institute Slovakia.

Čím sa vyznačuje McKenzieho metóda?

„McKenzieho metóda je štrukturovaný systém slúžiaci k diagnostike a terapii bolestí pohybového aparátu, začleňuje do svojho konceptu faktory bolesti a tým zdôrazňuje svoj celostný, biopsychosociálny charakter. Je medzinárodne uznávaná, významne podložená literatúrou a dôkazmi.”

V čom je táto metóda iná oproti iným?

„Odlišností od iných metód je mnoho. Napríklad objektívne testovanie pacienta je založené na opakovanom vykonávaní konkrétnych pohybov v dostatočnom počte. Testuje sa predovšetkým poloha alebo pohyb, ktorý by mal pacientovi prinášať úľavu. V niektorých prípadoch je nutné hľadať provokačný pohyb, aby bola pacientovi správne stanovená diagnóza.”

Čo je kľúčové pri tejto metóde?

„Práve testovanie opakovanými pohybmi je vo fyzioterapii jedinečné. V tejto metóde je to však kľúčovým bodom, lebo v závere vedie výsledok takéhoto testovania k špecifickej diagnóze s následnou cielenou terapiou a pohybovými odporúčaniami, ktoré sú pre pacienta ľahko vykonateľné v praxi.”

Fyzioterapeutka diagnostikuje pacientku

Ako postupuje terapeut?

Terapeut používa v liečbe aktívny prístup pacienta. Viac-menej vždy záleží na pacientovej spolupráci, aby sme zaznamenali zlepšenie stavu. Pacient preberá zodpovednosť za svoju liečbu a rozhodovanie o priebehu liečby. Terapeut je skôr akýmsi poradcom. Tento výlučne aktívny prístup pacienta a jeho zapojenie do autoterapie odlišuje McKenzieho koncept od ostatných.

Pacienti sú tiež niekedy prekvapení, že terapeut im určitý čas odporučí cvičiť len jeden-dva cviky. Nejde nám o úspornosť, ale aj v tomto prípade platí, že menej je viac. Menej cielených, špecifických cvikov je výborným predpokladom k dosiahnutiu rýchlej úľavy. Toto robí túto metódu inou: jednoduchosť a rýchla efektívnosť.”

Kedy treba prísť na vyšetrenie? Ako spoznáme varovné signály?

„Pri spozorovaní prvej bolesti záleží od mnohých faktorov, kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Ide predovšetkým o intenzitu a lokalitu. Výrazná bolesť, bolesť šíriaca sa do dolnej či hornej končatiny, pridružené symptómy ako mravenčenie či slabosť v končatine alebo neustávajúca bolesť, to všetko sú varovné signály, ktoré by mali byť konzultované s odborníkmi.”

S čím sa stretávate u pacientov?

„Často prichádzame do styku u pacientov s prílišným strachom spôsobeným škodlivými informáciami, založenými na nepravdivých citáciách a získaných z nedôveryhodných zdrojov. Vyzývanie ku strachu ovláda a ničí mnohých našich pacientov. Obmedzia svoje pohybové správanie na minimum v presvedčení, že len kľudový režim im pomôže. Je to zbytočné nešťastie vedúce ku chronicite.”

Aké sú teda súčasné trendy?

„Súčasný trend vo svete aj u nás ide skôr cestou aktívnej liečby. Je nevyhnutné podať pacientom základné informácie a odporúčania. Cieľom je však čím skôr ich dostať späť do aktívneho spôsobu života. Dokonca výsledky kohortových štúdií hovoria o vysokej úspešnosti intenzívnych aktívnych terapeutických programov aj pri ťažkých radikulopatiách.

Samozrejme sú stavy, ktoré potrebujú v rámci terapie medikamentóznu liečbu, alebo dokonca až chirurgický zákrok, no u väčšiny ľudí sú bolesti s najväčšou pravdepodobnosťou zvládnuteľné konzervatívne.”

PhDr. Michaela Kotrbancová

V súčasnosti ľudia trpia bolesťami krčnej, driekovej oblasti. Problémom je sedavé zamestnanie. Pomôže táto metóda?

„Bolesti chrbtice patria stále medzi jednu z najčastejších príčin disability. Väčšina databáz sa zameriava na sledovanie bolestí driekovej chrbtice, kde sa odhaduje, že asi 15% populácie s bolesťami driekovej chrbtice spotrebuje približne 70% celkových nákladov na liečbu.

Práve McKenzie-ho koncept dokáže funkčným vyšetrením veľkú heterogénnu skupinu nešpecifických bolestí chrbta rozdeliť do 4 základných syndrómov. Týmto sa dá z veľkej skupiny vertebropatov presne vymedziť skupina pacientov, ktorí sa môžu rýchlo a efektívne liečiť predovšetkým autoterapiou. Špecifická liečba stanovená terapeutom na základe funkčného mechanického vyšetrenia ukazuje úspešné výsledky u akútneho, subakútneho a chronického štádia bolestí chrbtice.

Oproti iným liečebným systémom má klasifikácia do definovaných podskupín veľmi dobrú spoľahlivosť medzi vyškolenými terapeutmi McKenzie metódy. Tento postup starostlivosti pacientom prináša vďaka špecifickej klasifikácii možnosť rýchleho vyliečenia alebo včasného odoslania pacienta na ďalšie vyšetrenie, či iný postup liečby. Je teda vhodný a našou snahou je, aby sa stal pri bolestiach krčnej či driekovej chrbtice metódou prvej voľby.

Táto štandardizovaná liečba znamená vysokú úspešnosť a rýchle vyriešenie najčastejšie sa vyskytujúcich bolestí chrbtice či končatín patriacich do klasifikačnej skupiny Derangement syndróm a to pri minimálnych nákladoch na zdravotnú starostlivosť.”

Hovorí sa, že sedavé zamestnanie a problémy s ním spojené je už vyslovene civilizačná choroba. Prečo toľko sedíme? Ako predchádzať vzniknutým komplikáciám?

„V tomto smere som veľmi kritická. Vyvinuli sa produkty, ktoré sú pripravené predať ľudstvu ZDRAVIE. Žiadna zdravá stolička, matrac či obuv nenahradí či nedodá telu pohyb. Vnímam to tak, že pohybový aparát by sa mal hýbať, pohybovať sa a pokiaľ mu túto funkciu odoprieme, nebude sa mať žiaden pohybový orgán dobre.

Ak hovoríme o podporno-nosnom aparáte, máme si podporu budovať a spevňovať, nosný aparát má zase niečo niesť, ľudia však na presun radšej použijú auto, podporia si postúru rôznymi pomôckami a zavalení prácou strácajú pocit vlastnej hodnoty. Prestávajú športovať, hrať sa so svojimi deťmi a to všetko obyčajne pramení z každodenných pracovných povinností vykonávaných v sede.

Pri prvých problémoch sa vyhýbajú ohýbaniu a noseniu bremien, sú presvedčení, že chrbtica je krehká a platničky sa im vysúvajú. Myslím si, že ako spoločnosť zúfalo potrebujeme zmeniť celkový pohľad na problematiku sedavého zamestnania. Kým sa nezačnú už deti v škole učiť a prakticky aj školy zavádzať do svojich učebných programov informácie o nutnosti kompenzácie sedu cvičením a fyzickou aktivitou, budeme v našich fyzioterapeutických ambulanciách donekonečna riešiť problémy, prameniace zo statickej záťaže, teda predovšetkým sedu.

 

Aby sme mohli vrátiť našim pacientom ich životy späť, musíme sa pokúsiť o zmenu. Nemôžu ostať uväznení v strachu s myšlienkami či predstavou o krehkej a zraniteľnej chrbtici, ale musíme im pomôcť nájsť cestu k aktívnemu oddychu a k presvedčeniu, že chrbtica je stabilná štruktúra, ktorá sa dobre prispôsobuje každodennému zaťažovaniu. Každý by si mal nájsť čas na seba a hýbať sa. Strach z pohybu ovláda a ničí príliš veľa životov.”

Žena sa drží za boľavý krk

Ako prebieha diagnostika a úvodné vyšetrenie?

„Úvodné vyšetrenie je podľa mňa jedným z kľúčových bodov tejto metódy.

  • Začína sa podrobnou anamnézou a už tu je pacient veľmi aktívne zapojený do rozhovoru.
  • Neustála komunikácia a overovanie si určitých faktov prebieha aj počas objektívneho vyšetrovania.
  • V ňom sa terapeut snaží vychádzať z anamnézy a prostredníctvom odpovedí na testovanie opakovanými pohybmi a následne stanoví pacientovi konkrétnu diagnózu.
  • Klasifikačný systém, ktorý využíva jasne definované podskupiny so stanovenou vhodnou liečbu alebo liečebnou stratégiou, je veľmi spoľahlivým nástrojom v rukách kvalifikovaného terapeuta.
  • Takýmto komplexným vyšetrením sa určí špecifický cvik/poloha (niekedy dva) a ten spoločne s posturálnou edukáciou vykonáva pacient niekoľkokrát denne. Konkrétny cvik, alebo súbor cvikov je zostavený na mieru práve na základe zistení z vyšetrenia. To sa ale neopiera len o vyšetrenie konkrétnych pohybov, alebo polôh, ale aj o presne definované cielené otázky, na ktoré sa pacienta pri vyšetrení pýtame.
  • Na konci úvodného stretnutia, ktoré trvá približne 35 – 45 minút, vzniká akési spojenectvo medzi pacientom a terapeutom, ktoré pomáha pacientovi lepšie pochopiť jeho zdravotný stav a prijať adekvátnu stratégiu liečby.”

Aký je postup a odporúčaná frekvencia? Čo to všetko pre pacienta obnáša?

„Postup terapie sa mení každou kontrolou. Vždy sa hľadá presné a efektívne riešenie na pacientove problémy. Prvou úlohou v rámci terapie je znížiť bolesť u pacientov, ktorí nás navštívili. Redukciu problémov dosahujeme práve pravidelným vykonávaním cviku až dvoch. Ich frekvencia a počet sa stanovuje na základe mnohých faktorov, často je to napríklad 10 opakovaní každé 2 hodiny.

Ak dosiahneme zníženie či odstránenie bolesti, snažíme sa v druhom kroku tento stav počas niekoľkých dní udržať. Postupne sa pridávajú do pohybového režimu pacientov stále náročnejšie aktivity, zvyšuje sa výdrž, vytrvalosť, sila a obnovuje sa pohyblivosť v chrbtici či v kĺbe všetkými smermi. Vždy chceme dosiahnuť bezbolestnú plnú hybnosť a návrat k plnej záťaži. V poslednom kroku metóda myslí na prevenciu prostredníctvom pohybovej a posturálnej edukácie.”

Aké sú ďalšie výhody tejto terapie?

„Na prvom mieste stojí určite diagnostika. Zhoda pri stanovení diagnózy je medzi terapeutmi na celom svete naozaj veľká a to robí túto metódu takou silnou a výnimočnou. Rovnako určovanie zdroja bolestí pri akýchkoľvek problémoch na končatinách je obrovským klinickým prínosom. Je vždy zaujímavé odhaliť, že napríklad bolestivý lakeť treba liečiť cez krčnú chrbticu a v danom momente môžeme zabudnúť na tenisový lakeť a jeho lokálnu liečbu.

Jednou z najväčších výhod je tiež možnosť určiť prognózu. Pacienti chcú vedieť, kedy sa ich stav zlepší. Pokiaľ pri vyšetrení nájdeme tzv. fenomén centralizácie bolesti alebo smerovú preferenciu, môžeme s čistým svedomím určiť prognózu.

Ďalšou výhodou je šetrenie času. Pri správnej diagnostike je následne presne určené, ako viesť pacienta v terapii, čo podľa výskumov vedie k nižšiemu počtu potrebných návštev u fyzioterapeutov v porovnaní s ostatnými. Je to aj preto, že terapia je postavená predovšetkým na autoterapii a snažíme sa zasahovať manuálne len v nevyhnutných prípadoch.

Určite je dobré spomenúť pri výhodách tejto terapie aj skutočnosť, že pacienti sú často schopní pomôcť si sami pri recidíve obtiaží a nemusia okamžite vyhľadať odbornú pomoc. A nakoniec, aj keď sa zdá byť McKenzie metóda jednoduchá, vyniká svojou bezpečnosťou.”

Fyzioerapeutka pomáha mužovi s jeho bolesťou v strednej časti chrbta.

Môže mať klient genetické predispozície alebo sú tieto ochorenia dôsledkom nezdravého životného štýlu?

„Je známe, že pohyb je zdravý. Určite by som nárast problémov pohybového ústrojenstva dala na vrub hlavne nezdravému životnému štýlu. Veľkou zaujímavosťou súčasnej doby je fakt, že počas pandémie sa znížila pohybová aktivita detí a tým sa výrazne znížil aj výskyt zlomenín v detskom veku. Narástol však počet obéznych detí.

Všetko si berie svoju daň. Takže prevencia v zmysle prirodzeného a dostatočne dlho trvajúceho pohybu na dennej báze je asi prianím každého z nás. V skutočnosti však nie sme v tomto ohľade veľmi úspešní a aj pacienti vedení McKenzieho metódou majú recidívy. Preto sme pyšní na prácu našich kolegov z Českej republiky, ktorí vymysleli rozprávku s názvom Vzpriamení a pokrivení, ku ktorej je zostavený aj pracovný zošit. Všetko je preložené aj do slovenského jazyka a voľne dostupné aj na našom webe.

S veľkým úspechom a zábavou sa tento produkt využíva hlavne v predškolských zariadeniach a prvých ročníkoch základných škôl. Snažíme sa zasiať semienka výhod pohybovej aktivity u tých najmenších.”

Pomôžete každému? Alebo sú kategórie, ktoré nemôžete liečiť?

„Je známe, že vyšetrenie McKenzieho prístupom je pre každého, ale liečba už pre každého vhodná nie je. To, čo si veľmi vážim na tejto metóde, je práve fakt, že dokážeme identifikovať príznaky závažných patológií, a teda pomerne rýchlo vieme pacientov odoslať k ďalším špecialistom. Nestrácame čas a energiu vymýšľaním, ako znížiť bolesti u tých pacientov, u ktorých to nie je možné fyzioterapiou.

Tiež už bol spomínaný ako nosný aktívny prístup a spolupráca pacienta. Ten, kto sa nechce aktívne zapojiť do svojej liečby a očakáva iba pasívne prijímanie procedúr, pre toho táto metóda nie je vhodná,” dodáva PhDr. Michaela Kotrbancová.

Ďakujeme za rozhovor.