Dnes snáď ani neexistuje oblasť zdravotníctva, ktorá by nečelila určitej výzve, fyzioterapiu nevynímajúc. O tom, čo sa aktuálne vo svete fyzioterapie rieši, aké sú trendy a naopak, čo nie je “in”, sme sa porozprávali s PaedDr. Oliver Poórom, ktorý už viac ako 15 rokov pomáha klientom pri riešení bolesti svalov a kĺbov, zlepšovaní zdravia a formovania postavy, nakoľko pri svojej práci uplatňuje kombináciu trénerstva, fyzioterapie a výživového poradenstva. Okrem iného je aj spoluzakladateľom koceptu Librum, ktoré vyrástlo ako odpoveď na potreby ľudí a firiem starať sa o zdravie, osobný rast a wellbeing.
Môžete opísať svoje skúsenosti a pozadie vo fyzioterapii a čo vás ku kariére fyzioterapeuta inšpirovalo?
„K fyzioterapií ma to ťahalo už hádam od 17 rokov. Venoval som sa hokejbalu a cvičil vo fitku. Videl som koľko mojich spoluhráčov a protihráčov sa počas sezóny zraní a ja som nechcel byť jedným z nich. Lákalo ma vedieť viac o tom ako naše telo funguje, čo robiť, aby sa po zranení rýchlo zotavilo a ako sa o neho starať tak, aby prosperovalo a človek sa mohol venovať tomu, čo ho baví.”
Je z vášho pohľadu prevencia a edukácia pacientov kľúčovým faktorom v starostlivosti o fyzické zdravie?
„Tým, že moja cesta fyzioterapeuta pokračovala ďalej cez štúdium trénerstva (odbor šport a zdravie), doktorandské štúdium, rigoróznu prácu, učenie a vedecko-výskumnú činnosť vnímam vzdelávanie veľmi vážne. Mnoho pacientov si chce terapie s fyzioterapeutom odkrútiť čo najrýchlejšie, ideálne pasívne ich odležať. Už veľmi skoro som si uvedomil, že keď pacient musí pochopiť význam toho čo s fyzioterapeutom robí, a najmä význam sekundárnych benefitov, ktoré získa okrem vyliečenia problému. Následne je možné dosahovať podstatne lepšie a rýchlejšie výsledky terapie, mať spokojnejších klientov a najmä väčšiu radosť práce. Vzdelávať sa má nielen fyzioterapeut, ale aj pacient. Vzdelávacie kurzy Librum sme preto rozšírili o rozvoj takzvaných “soft-skills” fyzioterapeuta, ktoré sú potrebné k efektívnemu vedeniu pacienta. Fyzioterapeut si tak osvojí certifikované a akreditované techniky a zároveň aj efektívne spôsoby komunikácie, prezentácie, motivácie a presviedčania.”
Ktoré faktory by ste označili za rizikové, ovplyvňujúce mentálne zdravie a jeho vplyv na pohybový aparát?
„Z môjho pohľadu sú momentálne najrizikovejším faktorom mentálneho zdravia sociálne siete. Stratili prakticky akúkoľvek informačnú hodnotu a prispievajú k tomu, že ľudia sú si vzdialenejší ako kedykoľvek predtým. Cítia sa osamelejší, zabudli budovať vzťahy a partnerstvá a miesto toho sa prostredníctvom komentárov zapájajú do akejkoľvek témy, aby sa cítili v centre diania. V rámci ochrany svojho duševného zdravia sa takémuto prostrediu vyhýbam. Z takéhoto jednoduchého opatrenia dokáže profitovať ktokoľvek. Každý fyzioterapeut vie ako deštruktívne vplýva negatívne nastavenie mysle, úzkosť či nervozita na zdravie pohybového aparátu. Klientov preto vediem k psychohygiene od sociálnych sietí. Vyskúšajte to aj vy. Budete sa čudovať koľko času získate tým, že prestanete žiť virtuálny život a budete si viac vychutnávať ten reálny. Prepojenie mentálneho a fyzického zdravia je jedným z kľúčových aspektov wellbeingu. Vplýva na neho aj kvalita budovania vzťahov, work-life balance, okolie jedinca, jeho mentálne nastavenie a iné. Terapeut by pri starostlivosti o pohybový aparát nemal zabúdať ani na proaktívny prístup a vedenie klienta v týchto oblastiach”
V poslednom období sa do popredia dostáva téma anti-agingu. Vysvetlite prosím našim čitateľom, čo to konkrétne znamená.
„Anti-aging vnímaný ako spomaľovanie a odďaľovanie starnutia už nie je vnímané iba z pohľadu vzhľadu a estetiky. Spomalenie starnutia pohybového aparátu, spevnenie kľúčových segmentov pohybového aparátu je dôležité nielen z pohľadu telesného zovňajšku, ale najmä ako prevencia bolestí, úrazov, športových zranení. Anti-aging, fyzická záťaž a fyzioterapia veľmi úzko spolu súvisia a navzájom sa podporujú.”
Pred pár dňami ste sa vrátili z konferencie Arab Health. Povedzte nám o konferencii v krátkosti viac.
„Táto konferencia združuje vystavovateľov z celého sveta od výrobcov pomôcok a vybavenia do zdravotníctva, cez lídrov v oblasti prevencie, diagnostiky, liečby, výskum až zástupcov verejného zdravia. Okrem načerpania inšpirácie som tu bol najmä prezentovať výsledky a výstupy mojej práce. Najdôležitejšou časťou je však nadväzovanie nových partnerstiev, spoluprác a rozvíjanie tých existujúcich. Na pozadí takýchto konferencií sa totiž riešia medzinárodné spolupráce, rozvíjajú sa nové projekty a preto som sem bol pozvaný aj ja.”
Čo by ste označili za jej najväčší prínos?
„Za najväčší prínos považujem možnosť diskutovať s najväčšími svetovými odborníkmi v oblasti zdravia na témy wellbeingu, ktoré s kolegami v Librum riešime. Kritickým pohľadom vieme porovnať svoje vedomosti a skúsenosti s rôznymi novinkami, a hľadať riešenia komplexných a často aj komplikovaných tém. Zároveň, keď vo vás ľudia vidia pridanú hodnotu, radi vám otvoria dvere, aby ste si vedeli navzájom pomáhať. Práve oblasti prevencie vzniku problémov pohybového aparátu, civilizačných ochorení ako aj edukácia nastupujúcej generácie zdravotníckeho personálu boli horúce témy, ktoré sme riešili. Takéto témy sa ťažko diskutujú on-line, potrebujú fyzickú účasť zainteresovaných ľudí. Výsledkom je projekt na kľúč, ktorý momentálne pripravujeme pre zdravotnícke zariadenia v Dubaji. Cieľom je aktívny rozvoj zdravia, zameranie na prevenciu a budovanie nástrojov k tomu potrebných.”
Aké sú podľa vás najvýznamnejšie výzvy, ktorým v súčasnosti čelí oblasť fyzioterapie a ako ich možno riešiť?
„Tak ako každá iná oblasť zdravotníctva, aj fyzioterapia čelí nedostatku personálu a potrebe zefektívnenia prístupov. Potreby a nároky pacientov sú vyššie ako kedykoľvek doteraz a ich problémy sú komplikovanejšie. Pacienti očakávajú rýchle výsledky, ale motivácia aktívne k nim prispieť je minimálna. Fyzioterapeutom často chýba schopnosť viesť pacienta. Nestačí naučiť ho cvičenia a vykonať úkony terapie. Je potrebné pacienta nadchnúť, motivovať a podporovať v riešení jeho mentálnych bariér a častokrát je nevyhnutné aj inšpirovať. Málokto je však pripravený vziať na seba túto neľahkú úlohu a byť pacientovi oporou a inšpiráciou. Tak ako sa pacienti radi vydávajú cestou menšieho odporu, tak sa aj fyzioterapeuti často priskoro vzdávajú bez hľadania možných inovatívnych prístupov a riešení.”
Je podľa vás možné kvalitný personál v zdravotníctve udržať?
„V prvom rade je dôležité vedieť prečo študenti nastupujú na štúdium a do zdravotníckeho systému. Chcú pomáhať, lebo v tom vidia vyšší zmysel. Tento zmysel je potrebné v nich neustále udržiavať, rozvíjať a vytvárať podmienky, aby ho nestratili. K tomu je nutné mať vedúcich pracovníkov, ktorí sa neodlišujú od ostatných iba počtom úloh, kompetenciami a zodpovednosťou navyše. Je potrebné, aby boli vzorom, aby inšpirovali, motivovali, poradili, hľadali spôsoby ako zefektívniť a inovovať prácu, a hlavne vytvárať zdravé pracovné prostredie. K tomu všetkému nestačí iba rozvoj profesijných zručností a postupov terapie, ale najmä rozvoj takzvaných soft – skills a ich podpora v budovaní medziľudských vzťahov.
Oddelenie fyzioterapeutov je tím, ktorý má zabezpečovať zdravotnú starostlivosť. Nie je to iba súbor rúk, ktoré liečia. Sú to individuálne osobnosti, ktoré treba naučiť spolupracovať, ich potenciál treba nájsť, rozvíjať a vytvárať podmienky pre jeho maximálne využitie.”
Priblížte nám prosím zmeny v prístupe k zdravotníckemu personálu a ich vzdelávaniu.
„Veľký dôraz sa kladie na komplexnosť vzdelania a multidisciplinárny prístup. Už nestačí byť iba skvelým fyzioterapeutom v manuálnych technikách, alebo na slovo vzatý odborník v ženskej fyzioterapií. Čoraz väčší dôraz sa kladie na chápanie súvislostí a aplikovaných tém, ako sú napríklad vplyv výživy na hojenie pooperačných rán, vplyvu športovej záťaže na prestavbu oporno-pohybového aparátu, dopad stresu na myofasciálne tkanivo a nervový systém, alebo zmena držania tela a jej dopad na plodnosť. Takýchto prípadov je veľa, a preto sa budujú interdisciplinárne spolupráce a odborníci so širokým všeobecným rozhľadom. Z môjho pohľadu je dobré pracovať s 1 – 2 metodikami zvládnutými na vysokej úrovni či už to môžu byť napríklad mobilizačné techniky a následne sa ďalej vzdelávať v príbuzných oblastiach v závislosti od toho, aký typ pacientov vás navštevuje. Jednou z najkľúčovejších tém je z môjho pohľadu nielen rozvoj odborných zručností fyzioterapeuta, ale aj jeho osobnosti. Fyzioterapeutov preto rozvíjame aj v oblastiach ako stres manažment, rovnováha pracovného a osobného života, osobný rozvoj, sebaprezentácia, ale aj vystupovanie a komunikácia. Všetky tieto aspekty ovplyvňujú výsledky ich práce a pomáhajú im v ich ďalšom rozvoji.”
Mohol by byť z vášho pohľadu pokrok a výskum v oblasti zdravotníctva odpoveďou na celospoločenské témy?
„Veda a výskum sú kľúčovým komponentom, ktorý usmerňuje vývoj aj v oblasti zdravotníctva. Pribúdajú výskumy na preverenie existujúcich postupov a metód (aj v oblasti fyzioterapie) a hľadajú sa spôsoby ich inovácie či skvalitnenia. Výskum prináša aj nové možnosti v oblasti využitia umelej inteligencie, skúmania na génovej úrovni a vyvíjajú sa ultramoderné prototypy zariadení. Menej spomínanou stránkou toho celého je mimoriadna nákladnosť takýchto liečebných postupov, operácií, či zariadení. Sú dostupné zvyčajne iba v ekonomicky najvyspelejších krajinách, ktoré sú lídrami v oblastiach ich výskumu. Väčšine krajín a populácie preto neostáva iné ako pripraviť sa na samoplatcovstvo za prémiovú starostlivosť, alebo venovať maximálnu pozornosť prevencií. Nie každá krajina si totiž uvedomuje, že hoci je pokrok v zdravotníctve veľký, nie je cenovo dostupný a využiteľný celoplošne. Práve preto sa pozornosť zdravotníctva upriamuje k téme prevencie, wellbeingu a udržateľnosti. Koniec koncov aj výsledná účinnosť tých najmodernejších a najnákladnejších foriem liečby je priamo úmerná rozsahu zmien, ktoré pacient po liečbe zavedie a udrží vo svojej životospráve.”
A na záver, aké sú trendy a novinky v smerovaní fyzioterapie?
„Trendom v oblasti fyzioterapie je využívať overené prístupy, ktoré majú dostatočnú oporu “evidence-based medicine”. Každý deň pribúdajú nové zariadenia, ktoré zlepšujú prvky fyzikálnej terapie, či už sú to silnejšie formy magnetu, laseru, rázovej vlny či masážne pištole. Kým výrobcovia týchto prístrojov stavajú na zvyšovaní ich parametrov a funkcionality, odborná verejnosť stavia najmä na kvalite odbornosti fyzioterapeuta. Jeho komplexný pohľad na problémy pacienta a schopnosť vyvinúť úsilie navyše sú ešte stále nenahraditeľné. V centre pozornosti zostávajú metodiky, ktoré majú za sebou kvalitný výskum, dlhú históriu a profesionálny lektorský zbor, ktorý metodiku ďalej vylepšuje. Uprednostňujú sa postupy, ktoré kladú na prvé miesto bezpečnosť pacienta. Odborná verejnosť sa dištancuje od manipulácií, techník narúšajúcich integritu kožného krytu, či pasívnych techník. Naopak sa vyzdvihujú manuálne techniky spájané s aktívnym prístupom klienta s cieľom jeho angažovanosti v procesu terapie. V tomto smere je pre mňa preferovanou metodikou Mulligan koncept, ktorý je akreditovaným kurzom a formou terapie pre fyzioterapeutov. Staviam na ňom vo svojej praxi a nadväzujem na neho aktívnym cvičením klientov. Popri fyzioterapií vediem klientov k aktívnemu životnému štýlu, budujem u nich užitočné návyky v oblasti stravovania, regenerácie, spánku, optimalizácie pracovného zaťaženia, redukcie stresu a nastavenie mysle. Podporujem klientov, aby sa nevnímali ako pacienti s diagnózami, ale ako ľudia, ktorí aktívne pracujú na odstraňovaní svojich nedostatkov. Zameriavame sa na pozitívne zmeny a návyky podporujúce prevenciu recidívy problémov. Tieto univerzálne odporúčania sú síce každému dobre známe, ale sú náročné na implementáciu do života.
Preto vzdelávame, vedieme a podporujeme fyzioterapeutov aj v takých oblastiach, ktoré im pomáhajú viesť, manažovať a inšpirovať svojich klientov.”
