Ďalšie náročné obdobie v zdravotnom systéme. Už takmer dva roky sa veľká časť lekárskej výskumnej komunity zameriava na COVID-19, stále však nevieme všetko o pretrvávajúcich účinkoch COVID infekcií a ako ich môžeme liečiť. Množstvo ľudí nie je schopných plnohodnotne pracovať, mnohí sa nevedia vôbec vrátiť do práce. Prehlbuje sa bezmocnosť týchto pacientov, výdavky na liečbu a výskum. Na podrobnosti odpovedala Mgr. Petra Kolcunová.
Vplyv pandémie na zdravie bežného človeka
„Človek ako biopsychosociálna bytosť potrebuje k svojmu životu viacero faktorov, ktoré ho usmernia, podporia, upozornia na jeho správanie a činnosti. Týchto faktorov je veľa a od nich sa môže odvíjať aj jeho činnosť, ktorá v konečnom princípe určuje kvalitu jeho života.
Počas pandémie pociťujeme tlak z okolia, strach o vlastnú existenciu, aj o zdravie rodiny, ekonomické zázemie a neraz sa ocitneme v izolácii s deficitom v komunikácii. Vtedy dochádza k zmenám správania v psychike a následnom konaní. Každý to vníma inak. Niektorí sa podriadia okoliu, partnerovi a niektorí ovplyvnia svojimi názormi ostatných. Súhlasím so slovami profesora Kollářa, ktorý hovorí:
,Vysoký stupeň priebehu úzkosti a emócií vedie k tomu, že u človeka dochádza k chemickým, hormonálnym procesom a v ich dôsledkoch i k procesom imunitným, ktoré majú vplyv na priebeh ochorenia.‘ “
Dopad aj na najmenších
„Pred pandémiou sa nepodarilo ochrániť ani deti. Ešte stále je malé povedomie o tom, ako sa u nich mení psychika, sociálne cítenie, vzťahy, pohybová kultúra bez aj po nákaze. Vždy máme dve možnosti, kedy v následnej reakcii využívame v rôznej intenzite aktivitu a pasivitu. To súvisí aj s pohybom počas pandémie. Exteriérové možnosti vyžitia v oblastiach s nižšou zastavanou plochou sú rozhodne iné ako v lokalitách veľkomesta.“
V mene fyzioterapeutov Mgr. Petra Kolcunová pokračuje: „Pre fyzioterapeutov sa z profesijného hľadiska takisto mení správanie, ktoré preveruje naše vnútorné hodnoty a silu. Náročná situácia prinútila niektorých zostať s deťmi doma a venovať sa im, iní zmenili pôsobisko v prevádzke, v ktorej vykonávali svoju prax, ďalší prešli na COVID oddelenia. V rámci vzdelávania sa otvorili nové možnosti získavania informácií online, prístupných je množstvo vedeckých článkov, natočilo veľa videí či webinárov. Podľa záujmu sa veľmi rýchlo dali nadobudnúť nové odborné informácie aj v kurzoch na slovenskej pôde. Niektorí si viac „oddýchli“ a niektorí naopak pracujú v náročnejšej fyzickej i psychickej práci.“
Následok prekonania covid ochorenia u bežných ľudí
Petra uvádza: „Symptómy COVID – 19 sa líšia od asymptomatických pacientov až po akútne respiračné ťažkosti syndróm (ARDS) a zlyhania viacerých orgánov. Pozitívny PCR test niekoho blízkeho znamená prst hore. Ak sme pozitívni, nasleduje obdobie sledovania, izolácie, strachu, možno aj nejakej výzvy. Dôležitá je reakcia okolia, ktorá nám v tom môže pomôcť, alebo nás “potopiť“. Pri ľahkom priebehu sa nemusí nič vo fungovaní a priebehu života zmeniť. Úlohou je vybaviť PN, postarať sa o fungovanie domácnosti, vydržať v karanténe a riadiť sa všeobecnými odporúčaniami.“
Priebeh ochorenia
Fyzioterapeutka vysvetluje: „Väčšina infikovaných má mierne až stredne závažné príznaky a uzdraví sa bez hospitalizácie a ďalších následkov. Pri príznakoch ochorenia, horúčkach, kašli, nevoľnosti, bolestiach, únave, či nespavosti je príjemné, ak máme niekoho, kto nám toto obdobie uľahčí. COVID-19 ochorenie s ľahkým priebehom zvyčajne vykazuje zlepšenie po 2 – 3 týždňov. Príznaky ako napríklad strata čuchu a chuti alebo aj kašeľ a únava často pretrvávajú. Podľa dĺžky trvania a postihu môžu vzniknúť zmeny na pľúcach, často je poškodený endotel ciev, vytvárajú sa krvné zrazeniny a sekundárne dochádza k ďalšiemu postihnutiu komplikáciám.
Pri hospitalizácii je to odborný personál, ktorý s vypätím síl poskytuje pomoc v „neznámej“ situácii, snaží sa o zachovanie a prinavrátenie stratených funkcií. Väčšina detí pozitívne testovaných na COVID-19 má v akútnej fáze mierne alebo žiadne príznaky. Riziko hospitalizácie a úmrtia je nízke, vyskytuje sa syndróm PIMS-TS /pediatrický multisystémový zápal/. Prekonanie ochorenia ovplyvňuje nielen pacienta, ale fungovanie celej rodiny.“
Názor a postoj k postcovidovému syndrómu
Svetová zdravotnícka organizácia /WHO/ definuje Long COVID ako: „Stav ochorenia COVID-19 sa vyskytuje u jedincov s anamnézou pravdepodobnej alebo potvrdenej infekcie SARS CoV-2, zvyčajne 3 mesiace od nástupu ochorenia COVID-19 s príznakmi, ktoré trvajú najmenej 2 mesiace a nedajú sa vysvetliť alternatívnou diagnózou. Bežné príznaky zahŕňajú únavu, dýchavičnosť, kognitívnu dysfunkciu, ale aj iné a vo všeobecnosti majú vplyv na každodenné fungovanie. Príznaky môžu byť ako nový nástup po počiatočnom zotavení sa z akútnej epizódy COVID-19, alebo pretrvávajú z počiatočného ochorenia. Príznaky môžu tiež kolísať alebo recidivovať v priebehu času.“
Najčastejšie príznaky
Mgr. Petra Kolcunová ďalej hovorí, že: „K najčastejším príznakom patrí extrémna vyčerpanosť, únava po námahe, dýchacie ťažkosti, kognitíve poruchy, poruchy citlivosti a motoriky, bolesti hlavy, kĺbov, svalov, poruchy spánku, palpitácie, závrate, vypadávanie vlasov, pridružujú sa psychické problémy, úzkosť a depresia, porucha autonómneho nervového systému, imunologické ťažkosti, pretrvávajúce subfebrilie. Vo Veľkej Británii je 74 000 deti postihnutých Long COVID po 5 mesiacoch. Udáva sa, že každé 8. dieťa má po ochorení komplikácie.“
Následky covidu z hľadiska pohybového aparátu
„U ľudí s infekciou COVID-19, ktorí boli na riadenej ventilačnej podpore alebo na JIS, pri dlhšom období nečinnosti v kombinácii so steroidmi, zníženou výživou, stresom, odvodňovacou terapiou a ďalšími faktormi boli zaznamenané výrazné úbytky hmotnosti, svalové atrofie, artralgie, svalová slabosť, poruchy rovnováhy, parézy svalov. Podľa príznakov najčastejšie obmedzenia pohybu sú spôsobené bolesťou svalov, dýchavicou, niekedy dráždivým kašľom, slabosťou, únavou, náhlou zmenou rytmu srdca, závratmi, potením, slabosťou. Vírus SARS-CoV-2 je schopný infikovať periférny aj nervový systém.
Programy fyzioterapie by mali obsahovať kombináciu všetkých druhov cvičení rozsahu, sily, rovnováhy, aeróbny tréning podľa individuálneho stavu pacienta s cieľom samostatného plnohodnotného života. V dielčích častiach sa zameriava na zníženie muskuloskeletárnej bolesti, zväčšenie svalovej hmoty, zníženie porúch rovnováhy, využíva kompenzačné pomôcky, úpravu prostredia, energetický prístup. Nielen u intubovaných pacientov je dôležitá starostlivosť o hltacie, žuvacie a dychové svaly. Respiračná fyzioterapia podľa symptómov môže zabezpečiť rovnomernú ventiláciu, viesť k žiadúcej kontrole vo zvládaní dýchavičnosti a kašľa.”
Slovenská fyzioterapeutka pokračuje: „Hodnotenie fyzioterapeuta obsahuje vyšetrenie rozsahu pohybu, svalovej sily, flexibility, rovnováhy, hodnotenie testami podľa ADL, funkčnej kapacity, meraní základných hodnôt telesných funkcií a iné zložky vyšetrenia podľa súčasných odporúčaní a požiadaviek pracoviska. Fyzioterapeut využíva vhodné prostriedky, dostupné metodiky a techniky, prostriedky fyzikálnej terapie, klimatoterapiu, hand out techniky, vzdelávanie v samoregulácii, telemedicínu, outdoorové aktivity a ďalšie.
Dôležitým prvkom je posúdenie stavu v rámci ponámahovej nevoľnosti PEM so vznikom zhoršenia stavu, bolesti, slabosti únavy, tráviacimi problémami a iným dyskomfortom. Často vzniká chronická únava pripomínajúca myalgickú encefalomyelitídu (ME/CFS), ktorá znovu obmedzuje prirodzené pohybové správanie. Takýto stav vyžaduje obzvlášť opatrnú stratégiu pri zvládaní záťaže organizmu a ako jedno z možných účinných riešení je kontrola energetického výdaja /Pacing/ s kombináciou úpravy stravy.” poznamenala na záver fyzioterapeutka Petra.
Dôležitým aspektom je aj prevencia. O nej sa ale dočítate v budúcom článku.