V predošlom odbornom článku na našom blogu sme sa venovali prenatálnemu vývoju a možným komplikáciám z hľadiska fyzioterapie po pôrode. Budúca mamička spraví všetko preto, aby sa jej telo dostalo do pôvodného stavu a bolo opäť funkčné. Po pôrode nastávajú zmeny nielen na strane matky, ale aj novorodenca. Čo ak zistí, že s jej dieťatkom nie je niečo v poriadku? Môže zaostávať jeho vývoj alebo môže trpieť závažnejším problémom. Preto sme sa na túto tému spýtali PhDr. Evy Zubaľovej.
Hovorí sa, že neexistuje zlá terapia, existuje len nekvalifikovaný personál. Do akej miery sa zhodujete s týmto výrokom?
„Fyzioterapia je nelekársky odbor, ktorý sa zaoberá prevenciou, diagnostikou a liečbou porúch pohybového systému vzniknutom na rôznom podklade. Fyzioterapeuti pracujú s pacientom na vývoji prispôsobených programov navrhnutých tak, aby čo najviac obnovili funkčné schopnosti a pohyb. Sú vyškolení, aby pomáhali pacientom vo všetkých fázach života – od novorodeneckého veku až po starobu.
Fyzioterapeut musí mať holistický prístup, ktorý sa nezaoberá len fyzickým aspektom, ale vplýva aj na emocionálnu, psychickú a sociálnu zložku. Tým pracuje na všetkých stupňoch zdravotnej starostlivosti. Fyzioterapeut musí pacienta pozorne počúvať, aby porozumel jeho problému. Na druhej strane sa musí pacient na svojom zdraví aktívne zúčastňovať. Fyzioterapeut s pacientom svojím spôsobom vytvára tím, kde musí byť súhra v porozumení a schopnosti vykonať dané pohybové zručnosti. Nikdy to nie je len o metodike a len o fyzioterapeutovi, je tam množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú samotnú terapiu a výsledok fyzioterapeutickej intervencie.”
Ako sa líši vývoj dieťaťa a postup pri terapiách od prístupu terapeuta k dospelému?
„Pracovať s dieťaťom si vyžaduje čas a istý spôsob práce. Existuje množstvo princípov, ktoré sú založené na skúsenostiach a poznatkoch, avšak pre dieťa sa musí individuálne vybrať spôsob, ktorý je pre dieťa najefektívnejší. Detský fyzioterapeut je zvyčajne súčasťou interdisciplinárneho prístupu. Musí spolupracovať s ďalšími odborníkmi ako sú fyziatri, ortopédi, neurológovia, či logopédi. Svojou intervenciou:
- pomáha pri rozvoji dieťaťa,
- pracuje na zlepšení hrubej, ale aj jemnej motoriky,
- ovplyvňuje kognitívnu zložku a samotnú participáciu primeranú veku a mentálnej úrovne dieťaťa.
Fyzioterapia musí byť šitá na mieru dieťaťa a na druhej strane musí byť akceptovaná rodinou. Rodičia sú neoddeliteľnou súčasťou terapie a niektoré programy fyzioterapie sú integrované do domáceho prostredia.” dodáva pani doktorka.
Čo by si mal rodič všímať pri vývoji dieťaťa a čo by nemal podceniť?
„Narodenie dieťaťa je vždy významná udalosť. Prvé dni a týždne nie sú jednoduché ani pre dieťa, ani pre rodiča. Dieťatko si musí zvyknúť na nové prostredie, ktoré je úplne odlišné aké bolo v matkinom brušku. Jeho vývin je závislý na prísune podnetov. Získavanie motorických zručností je len jednou časťou vývinu dieťaťa. Ale ich zvládnutie je dôležité pre jeho rast a istú nezávislosť.
Zdravý vývin dieťaťa po fyziologickej stránke podmieňuje spoluprácu medzi mozgom a telom. Správne fungujúca senzomotorická integrácia je základom rozvoja dieťaťa. Sofistikované pohyby potrebné na dosiahnutie rozvoja kognitívnych zručností vyžadujú, aby dieťa dosiahlo optimálny vývin hrubej a jemnej motoriky. Je to ucelený proces. Jednotlivé fázy sú poprepájané a nemôžu sa vyvíjať izolovane.
Rodič je v prvom rade rodičom a pokiaľ nie je vyškoleným detským terapeutom, je pre neho ťažké určiť akúkoľvek odchýlku. Svoje dieťatko porovnáva s inými bábätkami. Na začiatku spôsob zdvíhania hlavičky, alebo si všimne, že pozerá len do jednej strany. Následne sa nesmeje ako ostatné deti, alebo sa nezaujíma o okolie a sa nehrá s hračkami. Svoje dieťatko neustále pozorujú, sledujú ho zrakom, sluchom, hmatom, ale aj čuchom. Prezentácia pohybových schopností poskytuje dôkaz, že dieťa je zapojené do denného života a stáva sa výnimočné.”
Ak sa rodičovi niečo nezdá, aký by mal zvoliť ďalší postup?
„V prvom rade musí kontaktovať svojho obvodného pediatra, ktorý zvolí vhodný postup, či prípadné odoslanie k lekárovi špecialistovi. Poznanie fyziologického vývinu musí byť odporúčaním pre poznanie odchýlok a poskytuje riešenie problému s využitím rôznych terapeutických intervencií.” hovorí PhDr. Eva Zubaľová.
Ako dokáže fyzioterapeut pomôcť k lepšiemu vývoju dieťaťa?
„V ostatnom desaťročí sa výrazne zmenil charakter komplexnej liečby v pediatrii. Pokroky v skríningových postupoch, dokonalejšie technické vybavenie pre diagnostiku a rýchly transfer nových postupov do praktickej liečby sú významným krokom, ktorý umožňuje deťom poskytnúť včasnú a účelnú terapiu. Fyzioterapeutickými postupmi môžeme vplývať na motorický prejav dieťaťa a následne na jeho mentálny rast. Vo fyzioterapii existuje množstvo metód a konceptov, ktorými dosiahneme istý pokrok v raste dieťaťa.”
S akými najčastejšími problémami sa stretávate u detí?
Pani doktorka Eva uvádza: „Tým, že pracujem v Národnom ústave detských chorôb, vo svojej práci sa stretávam s rôznymi ochoreniami u detí. Sú to ochorenia nervového systému, kardiovaskulárneho systému, či dýchacieho systému. Mnoho detí má motorický problém a ten býva spojený s ťažkosťami regulácie a adaptácie na senzorické vstupy. Niektoré deti majú hypersenzitívnu odpoveď, niektoré môžu odpovedať hyposenzitívne. Novorodenci a malé deti nám nevedia rozprávať slovami, či opísať svoje ťažkosti, ale dávajú nám signály, ktorým sa musíme naučiť rozumieť.”
Aké sú najznámejšie a najúčinnejšie metódy?
„Vo fyzioterapii je množstvo techník, metodík a konceptov, ktoré môžeme využiť v liečbe detí. Vychádzajú z rozličných princípov a fungujú na rozličnom neurofyziologickom podklade. U tých najmenších sa u nás najčastejšie využíva reflexná terapia podľa prof. Vojtu a koncept manželov Bobathových. U tých starších využívame napr. Dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu podľa prof. Kolářa, či metódu Therasuit.
Je vec názoru a diskusie, ktorá metodika je vhodnejšia a účinnejšia, ale rozhodujúci článok zostáva správne hodnotenie psychomotorického vývinu dieťaťa, ktoré je východiskom pre stanovenie najvhodnejšieho terapeutického prístupu. Aby bola terapia účinnejšia a efektívnejšia, treba zosúladiť preventívne opatrenia s terapeutickými a neustále zvyšovať teoretické vedomosti a praktické zručnosti fyzioterapeutov. “
Úspešnosť liečby závisí od množstva faktorov, ako je:
- základná diagnóza dieťaťa,
- motorické správanie,
- mentálny vek.
Aký je medzi Vojtovou metódou a Bobath konceptom rozdiel?
Pani doktorka vysvetľuje: „Vojtova metóda vychádza z princípov vývojovej kineziológie. Reflexná stimulácia, ktorá vyvolá pohybovú odpoveď je pre novorodenca a kojenca úplne novým vnemom. Stimuláciou reflexných zón sa dostaví reflexná pohybová odozva. Metóda predstavuje neurofyziologický a vývojovo orientovaný systém s cieľom obnoviť vrodené pohybové vzory. Cvičebná jednotka musí byť vykonávaná s určitou pravidelnosťou, a preto do terapie sú fyzioterapeutom zaučení aj rodičia.
Bobath koncept bol vytvorený manželmi Karolom a Bertou Bobathovými. Koncepcia je založená na observácii dieťaťa a analýzou prezentovaných pohybových schopností, ktoré sú chápané ako istá pohybová funkcia. Základom celého konceptu je problematika svalového tonusu. Vychýlenie svalového tonusu od normy nám spôsobuje poruchu koordinácie. Samotná terapia je individuálne pripravovaná na základe analýzy pohybu. Citlivá voľba a účelová kombinácia facilitačných techník používaných v rámci konceptu dáva možnosť fyzioterapeutovi uplatniť svoj vlastný prístup.
Dieťa a rodinu považuje za neoddeliteľného člena tímu. Rodičia sa musia učiť, ako narábať a pracovať s dieťaťom počas celého dňa. Musia sa zapojiť do plánovania terapeutického programu. Koncept bol vypracovaný pre všetky vývinové obdobia, a to od novorodeneckého cez kojenecký vek až po dospelosť,” dodáva na záver pani doktorka Zubaľová.
Veríme, že sme vám poskytli užitočné informácie. Ak vás zaujímajú aj ďalšie obohacujúce témy z oblasti zdravia a fyzioterapie, prečítajte si aj iné odborné články na našom blogu.