Zdravý človek sa často nezaoberá návštevou fyzioterapeuta. Užíva si výhody funkčného tela, až kým sa neobjavia prvé problémy. Ak však zdravý človek aktívne športuje, jeho telo si vyžaduje špeciálnu pozornosť a zaobchádzanie. Prečo je to tak? O fyzioterapii pre športovcov sme sa rozprávali s fyzioterapeutkou PhDr. Mgr. Šárkou Tomkovou, PhD., ktorá bola ocenená cenou Fyzioterapeut roka.
Ocenenie Fyzioterapeut roka
Každoročne Slovenská komora fyzioterapeutov odovzdáva cenu Fyzioterapeut roka za prínos pre odbor fyzioterapia na Slovensku. Tento rok bola cena udelená PhDr. Mgr. Šárke Tomkovej, PhD., ktorá v odbore pôsobí 30 rokov. Táto činnosť by sa dala rozdeliť na dve oblasti, vzdelávaciu oblasť, v ktorej v minulosti pôsobila a aktuálne aj pôsobí na rôznych stupňoch vzdelávania v odbore fyzioterapia. Momentálne pôsobí na katedre fyzioterapie na Fakulte zdravotníctva SZU so sídlom v Banskej Bystrici. Druhou oblasťou je fyzioterapeutická prax, ktorú realizuje v bežnej ambulantnej praxi so špecializáciou v pediatrii, urogynekológii, športovej fyzioterapia, traumatológii, ortopédii.
Ako by ste zhodnotili možnosti fyzioterapie pre športovcov v minulosti a teraz?
Podľa toho, čo považujeme za minulosť, či ide o 10 alebo 20 rokov dozadu. Keďže som „fyzioterapeutka z minulého storočia“, môžem porovnať vývoj fyzioterapeutických postupov naozaj veľa rokov dozadu. Poskytujem nielen pohľad fyzioterapeutky, ale aj pohľad vrcholovej športovkyne. V minulosti, ak sa vôbec športovec stretol s fyzioterapeutom, fyzioterapeutické postupy boli zamerané skôr na aplikáciu manuálnych techník a pasívnych prístupov, napríklad procedúr hydro-, termo- a elektroterapie, masáží, prípadne kompenzačných cvičení v rozsahu dostupných odborných informácií.
V súčasnosti by mohla byť športová fyzioterapia aplikovaná na vysokej úrovni, najmä vďaka dostupnosti odborných informácií, materiálneho a prístrojového vybavenia, pomôcok a možnosti absolvovania vzdelávania v tomto odbore. Podľa môjho názoru to vždy tak nie je. Dôvodom môže byť aj fakt, že sa fyzioterapeutická starostlivosť športovca častokrát zamieňa so športovou fyzioterapiou.
V čom spočívajú najväčšie rozdiely vo fyzioterapii pre bežných ľudí a pre športovcov?
Rozdielnosť v rámci terapeutickej intervencie u bežných pacientov a športovcov je len minimálna. Cieľom u obidvoch je čo najskorší návrat do bežného života u bežných pacientov, alebo u športovca do športovej prípravy. Rozdielnosť u týchto dvoch jedincov je častokrát v motivácii. Bežný človek nie je pod tlakom skorého návratu alebo určitého výkonu, naopak pre športovca sú to veľakrát limitujúce faktory. Tomu základnému rozdielu je následne prispôsobená terapia, ktorá sa veľmi nelíši v obsahu, ale v intenzite a dĺžke fyzioterapeutickej intervencie.
Väčšia rozdielnosť je v následnej fyzioterapeutickej starostlivosti, pretože s bežným pacientom sa po ukončení terapie stretávame málokedy, kdežto so športovcom pokračujeme po terapeutickej intervencii s následnou rekondičnou a kondičnou starostlivosťou. A to je aj základný rozdiel medzi fyzioterapiou u športovca a športovou fyzioterapiou, ktorej obsahom nie je len terapia, ale má aj spomínané ďalšie zložky intervencie.
Aké najčastejšie problémy, zranenia, stavy sa pri športovcoch vyskytujú a ako ich rieši fyzioterapia?
Zasa by som túto otázku rozmenila na drobné, že najčastejšia terapeutická starostlivosť prebieha v oblasti športových zranení, svalových dysbalancií, ktoré môžu mať množstvo príčin. Napríklad môj vlastný pojem tzv. „funkčná patológia športu“, ktorá súvisí s biomechanikou jednotlivých športov, jednostranným zaťažením, lateralitou, alebo ju môže vo veľkej miere ovplyvňovať nesprávny tréning, alebo nedostatočná regenerácia.
Druhá oblasť sa týka správnej športovej fyzioterapie, ktorá by mala pôsobiť v oblasti prevencie týchto spomínaných problémov, stavov a zranení, a tak eliminovať ich výskyt. Samozrejme, musíme k tomu zaradiť aj ostatné zložky športovej fyzioterapie – pravidelné diagnostické a výkonnostné testovania, rekondičné a kondičné cvičenia, kvalitné regeneračné cvičenia a postupy, ale aj postupy súvisiace s komplexným prístupom k športovcovi – spolupráca s výživovým poradcom, mentálnym koučom, prípadne psychológom.
Pri ktorých športoch sa najviac uplatnia postupy a princípy fyzioterapie?
Na túto otázku je jednoznačná odpoveď – pri všetkých športoch. Nakoľko pri všetkých športoch je priestor na uplatnenie fyzioterapeutických postupov, či už diagnostických, terapeutických, kompenzačných, kondičných, rekondičných alebo regeneračných. Úroveň poskytovanej fyzioterapeutickej starostlivosti závisí od odbornosti a skúsenosti fyzioterapeuta, a jeho ochote a motivácii problémy športovca riešiť. Keď budem vychádzať z portfólia športovcov, s ktorými som vo svojej fyzioterapeutickej praxi spolupracovala, môžem len potvrdiť svoju odpoveď – napríklad atletika, lukostreľba, gymnastika, biatlon, karate, bojové umenia, judo, lyžovanie, futbal, hokej, krasokorčuľovanie, volejbal, basketbal…
Ako pri športe vstupuje do procesu spolupráca lekára a fyzioterapeuta?
Spolupráca lekára a fyzioterapeuta ako členov multidisciplinárneho tímu športovca je neoddeliteľnou súčasťou v športovej príprave každého športovca. Miera odlišnosti je v oblasti ich pôsobnosti. Lekár sa zaoberá diagnostikou a terapiou v klinickej oblasti svojho medicínskeho odboru (traumatológia, ortopédia, športová medicína, neurológia a iné). Následne fyzioterapeut na základe klinickej diagnózy, zvolených medicínskych postupov a odporúčaní rieši diagnostiku a terapiu v oblasti funkčnej diagnostiky a terapie z pohľadu fyzioterapie.
Ktoré techniky, postupy, prístupy, či koncepty preferujete a prečo?
Vo svojej fyzioterapeutickej intervencii u športovcov využívam prístupy a metódy, ktoré sú pravidelne overované v klinickej a fyzioterapeutickej praxi, z hľadiska ich efektivity. Klinické štúdie majú neurofyziologické východiská a zdôvodnenia komparované s najnovšími odbornými poznatkami a samozrejme prístupy a metódy, ktoré ma “bavia”. Efektivitu jednotlivých prístupov vo fyzioterapii ovplyvňuje najmä schopnosť fyzioterapeuta správne vysvetliť a naučiť športovca pracovať s akoukoľvek fyzioterapeutickom metódou alebo prístupom.
Vo svojej fyzioterapeutickej praxi využívam práve metódy, ktoré mi toto ponúkajú, ako je metóda Akrálnej koaktivačnej terapie. Práve túto metódu dokážem využiť v rámci diagnostiky, terapie, kondície, rekondície, regenerácie. Ďalej používam množstvo iných metód a prístupov, z ktorých by som mohla spomenúť Proprioceptívnu neuromuskulárnu facilitáciu, PPA concept, Propriofoot concept, Mulligan concept, senzomotorické metódy a ďalšie, kombináciou ktorých sa snažím vytvoriť efektívnu intervenciu pre každého športovca.
Akú úlohu hrá pri športe prevencia voči zraneniam a regenerácia?
Správne pôsobenie fyzioterapeuta v oblasti prevencie nielen zranení, ale aj dôsledkov „funkčnej patológie športu“ a následnej efektívnej regenerácie po výkone, by malo viesť k eliminácii zranení a iných nežiaducich stavov u športovcov. Existuje jednoduchá rovnica. Ak je športovec bez zranenia, môže „veľa“ trénovať. Ak realizuje efektívnu regeneráciu, taktiež môže „veľa“ trénovať. Keď športovec „veľa“ trénuje, zvyšuje svoj výkon a je v športe úspešný. Za slovíčkom „veľa“ trénovať sa skrýva kvalitná športová príprava so všetkými jej atribútmi.
Ako prebieha diagnostika?
Diagnostika zohráva veľmi dôležitú úlohu pri voľbe fyzioterapeutických postupov a metód. Kvalitnou diagnostikou si fyzioterapeut zabezpečí následnú efektivitu svoje fyzioterapeutickej intervencie.
V rámci diagnostiky u športovcov využívam výsledky klinickej diagnostiky odborných lekárov a ich odporúčania, prípadne výsledky objektivizačných postupov ako popisy MRI-vyšetrení, CT-vyšetrení, biochemických vyšetrení, RTG-snímkov,, záťažových testov a podobne. Pri vlastnej fyzioterapeutickej diagnostike využívam jednak objektívne funkčné vyšetrenia pohybového systému pomocou rôznych testov a algoritmov, a samozrejme aj diagnostické prístupy realizované formou zobrazovacích metód. Sú nimi sonografické hodnotenia svalových štruktúr, posturografické hodnotenia, testovania kvality chodidla, ruky pomocou prístroja podoskop so systémom Podocam, prípadne objektivizácia statického a dynamického zaťaženia posturálneho systému pomocou systému DIERS a iné.
Myslím si, že čo najvyššia miera objektivizácie vyšetrení v rámci diagnostického zisťovania, je predpokladom úspešnej fyzioterapie. Naopak voľba neodborných diagnostických postupov v zmysle diagnostiky “per rukam” a “per okam” dáva diagnostike veľkú mieru vágnosti a neobjektívnosti, čo môže viesť k voľbe neefektívnych terapeutických postupov.
Aké rady by ste dali každému športovcovi, aby musel fyzioterapeuta navštevovať čo najmenej?
Moja prvá rada by znela práve v opačnom zmysle, aby športovci spolupracovali s fyzioterapeutmi v čo najväčšej miere. Na základe kvalitnej spolupráce fyzioterapeuta a športovca môžu eliminovať negatívne dôsledky športu. Samozrejme, že táto spolupráca má širší rozmer a je multifaktoriálna, kam radíme multidisciplinárnosť tímu, odbornosť tímu, materiálno-technické podmienky športovej prípravy, participácia tímu a konkretizácia jednotlivých častí procesu a mnoho ďalších faktorov.
Ak by sme sa zamerali na priamu spoluprácu fyzioterapeuta a športovca, tak fyzioterapeut poskytuje športovcovi možnosti fyzioterapeutickej spolupráce v oblasti prevencie, terapie, kompenzácie, kondície, rekonvalescencie a regenerácie.