Leto je v plnom prúde! A s ním prichádzajú horúčavy. Či už máte vysoké letné teploty radi, alebo sa pred nimi ukrývate vnútri, nevyhnete sa klimatizácii. Práve náhlymi teplotnými rozdielmi najviac trpí pohybový aparát, najmä krčná chrbtica. Ak už bolesť v krčnej chrbtici pociťujete, máme pre vás užitočné rady, tipy a postupy priamo od fyzioterapeutky Mgr. Petry Dubajovej.
Chrbtica pozostáva zo série vzájomne prepojených kostí, nazývaných stavce, ktoré obklopujú miechu. Tvoria neoddeliteľnú súčasť centrálneho nervového systému. Je to práve miecha, ktorá prostredníctvom svojich pripojených nervových koreňov poskytuje prostriedky, pomocou ktorých dýchame, pohybujeme sa a cítime. Miecha funguje ako takzvaná informačná diaľnica, ktorá spája mozog so zvyškom tela.
Medzi jednotlivými stavcami sú medzistavcové platničky, ktoré fungujú ako tlmiče nárazov a umožňujú chrbtici určitý stupeň flexibility. Chrbtica je rozdelená do piatich oblastí:
- krčná chrbtica (krk), 7 stavcov
- hrudná chrbtica (hrudník), 12 stavcov
- drieková chrbtica (chrbát), 5 stavcov
- zrastené stavce krížovej kosti
- malý stavec nazývaný kostrč.
Príznaky problémov s krčnou chrbticou
“Množstvo ľudí pociťuje stuhnutosť, bolesť, zvýraznenie chronických príznakov. V chladnom prostredí môže náš nervový systém spustiť zmeny v tele, pri ktorých sa svaly napínajú, aby stiahli krvné cievy v rukách, krku a lopatkách. Predpokladá sa, že ide o reakciu na zníženie tepelných strát z končatín a periférie tela, čo umožňuje udržiavať teplotu telesného jadra pre životne dôležité orgány.
Dlhé obdobia držania svalov v skrátenom či napnutom stave môžu zvýšiť naše vnímanie bolesti.
Navyše ak sú tieto zmeny náhle, ako napríklad presun z prostredia s vysokou teplotou do výrazne chladnejšieho prostredia, svaly musia reagovať z relaxovaného stavu rýchlou kontrakciou. Rovnako môže pôsobiť dlhodobé vystavovanie sa klimatizovaným priestorom, ventilátorom, najmä ak je prúd vzduchu nasmerovaný priamo na pokožku. Telo si túto oblasť začne chrániť. Nepohodlie, nevoľnosti a bolesti v krku a ramenách často súvisia so zlým držaním tela.
Pri dlhodobom pôsobení chladu je bežné robiť nasledovné:
- Zdvihnite a pevne držte ramená.
- Zaoblite strednú časť chrbta hrbením sa.
- Vystrčte bradu dopredu.
Táto zmena držania tela môže viesť k bolesti,” radí fyzioterapeutka Mgr. Petra Dubajová.
Ako sa chrániť?
“Pokiaľ je vonku horúco, je samozrejmé, že sa chceme ochladiť. Je pravdepodobné, že klimatizovaným priestorom sa nevyhneme, avšak vieme svoj pohybový aparát efektívne chrániť.
Vyhýbajte sa priamemu kontaktu s prúdiacim vzduchom, napríklad otočte ventilátor tak, aby nefúkal priamo na ás, alebo aspoň aby nefúkal na vašu krčnú chrbticu či ramená.
Užitočné tipy pre každého:
- V kancelárii, aute, či na iných klimatizovaných miestach majte po ruke šatku či ľahký kus oblečenia, ktorým si prekryjete ramená a šiju.
- Vyhnite sa stočeným, zhrbeným, nedbalým postojom. Nechajte ramená, aby boli uvoľnené a jemne dole. Ramená by mali byť v strede, to znamená, že by ste ich nemali posúvať ani vpred ani príliš dozadu.
- Jemne zastrčte bradu, pozerajte priamo pred seba a ucítite, ako sa vám predĺži krk. Krúžte malými pohybmi ramenami dopredu a dozadu.
- Pri dlhodobej sedavej práci nezabúdajte na pravidelné prestávky, aby ste sa rozhýbali, niekedy stačí aj krátka prechádzka po kancelárii. Zdvihnite sa a choďte si pripraviť kávu alebo si napustite pohár vody.
- Rovnako dôležité je mať správne ergonomicky nastavenú stoličku a stôl, pričom monitor by mal byť vo výške očí, chrbtica napriamená, ramená voľne spustené pozdĺž tela, bedrové kĺby nad kolennými kĺbmi, nohy opreté o podložku.”
Ako postupovať, pokiaľ už problémy nastali?
“Ak už pociťujete bolesť, stuhnutosť, diskomfort, treba zakročiť. Častokrát najlepšie, čo môžete spraviť, je aplikovať suché teplo v podobe šálu alebo uteráka, odporúča sa aj teplý vzduch z fénu. Tu však treba dať pozor, aby ste po ukončení fénovania chránili oblasť šatkou, keďže teplo z fénu a teplota prostredia môžu mať opačný efekt práve kvôli teplotnému rozdielu.
Tiež môžete využiť bežne dostupné lieky tlmiace bolesť.”
Kedy by ste mali vyhľadať pomoc?
“Ak ste počas 24 až 48 hodín vynaložili úsilie s vyššie uvedenými návrhmi, ale bolesť krku, stuhnutosť ramien a strata pohybu pretrvávajú bez zmeny, alebo sa zhoršili, je čas vyhľadať lekársku pomoc a následne aj pomoc fyzioterapeuta.
Fyzioterapeut v takomto prípade:
- Posúdi stav krčnej chrbtice alebo ramien prostredníctvom kineziologického rozboru.
- Diskutuje s vami o zisteniach, na základe ktorých si stanovíte plán terapie.
- Vyberie možnosti terapie na zníženie bolesti: uvoľnenie svalových spazmov, mobilizácia kĺbov, obnovenie funkčného pohybu.
- Vyberie vhodné strečingové cvičenia a tréning držania tela, ktoré sú pre vás tie pravé.
- Poskytne vám rady pri práci, doma alebo v telocvični na zníženie zaťaženia postihnutých tkanív.
Práca s fyzioterapeutom nie je jednostranný proces, každý by mal byť aktívnym členom terapie či už pri tvorbe alebo v priebehu terapie. Pre úspešnosť terapie je dôležité, aby ste sa pýtali na veci, ktoré vám nie sú jasné. Na začiatku terapie by ste mali s fyzioterapeutom prediskutovať meniaci sa stav alebo cviky, ktoré spôsobujú diskomfort, bolesť alebo si len nie ste istí, či ich cvičíte správne,” dodáva na záver fyzioterapeutka Mgr. Petra Dubajová.